Za mojich mladých čias bol disident človek, ktorého stále sledovali, odpočúvali, predvolávali na výsluchy, vyhrážali sa mu, prehľadávali mu osobné veci, obmedzovali ho v kariére, pohybe a prenasledovali na každom kroku aj jeho najbližších.

Dnes sa za disidenta považujú ľudia sediaci za počítačom a nadávajúci na všetky výdobytky demokracie, ktoré si užívajú a nič im za to nehrozí. Taký človek si večer stane pred zrkadlom a dá si pár faciek sám alebo narazí hlavou do steny, aby mohol potom fňukať, ako ho ten dnešný svet ubíja.